Je nedeľa ráno asi 7 hodín. Ležím si ešte v posteli, keďže dnes nikam nejdem pre daždivé počasie. V hlave sa mi vynára otázka: „Čo budem dnes robiť?“
A pohotový hlas mi odpovedá: „Dnes musíš spraviť to, to a tamto, a ešte toto,“ a vymenúva mi dlhočižný zoznam vecí, ktoré MUSÍM urobiť. Z toho zoznamu sa mi až zatočí hlava, pretože všetky tie veci nestihnem urobiť ani za 3 dni.
Cítim ako ma opúšťa radosť a sila a nemám ani chuť vstať z postele. Našťastie už mám čo to za sebou a tak ten hlas v hlave stopnem a spýtam sa samej seba: „To naozaj MUSÍM?“ A odpoveď: „NEMUSÍŠ.“
A tak som prežila krásne strávenú nedeľu. Vynikajúco som si oddýchla a načerpala kopec síl, ktoré sa mi podarilo mnohonásobne zúročiť nasledujúci týždeň.
