(zápisky Radostný život s Access Conscioussness)
Je streda ráno a ja sa teším, pretože dnes je deň D. Po dvoch týždňoch opäť idem na terapiu Access Bars, na ktorú sa už od rána veľmi teším. Líham si na stôl, moja hlava funguje na plné obrátky. Rádio v hlave sa od rána ešte nezastavilo. Skúsený terapeut sa dotýka mojej hlavy a ja postupne pociťujem účinky terapie. Ako minúty plynú rádio v hlave je tichšie a tichšie. Ani si neuvedomím kedy a úplne sa vyplo. Vnímam ten krásny a nádherný kľud v mojej hlave. Takéto by to malo byť počas meditácie, pomyslím si. Občas kde – tu nejaká myšlienka prebehne a snaží sa zaujať moju pozornosť. Chvíľku ju vnímam a potom sa zrazu stratí. Užívam si znovu nádherné ticho. A takto sa to zopakuje aj niekoľkokrát. Občas sa stane, že počas terapie aj zaspím a niečo krásne sa mi sníva. Občas cítim ako odchádza napätie z tela.
Zrazu terapeut položí svoje ruky na moje plecia a vraví, že už je koniec. Čo? A to kedy stihla ubehnúť tá hodina? Divím sa. Z lehátka sa mi vôbec nechce postaviť. Pomaly si sadám a snažím sa vrátiť späť do našej reality. Uvedomujem si, že sa môžem ľahšie hýbať, zatuhnuté svalstvo je preč a to som ani nemusela na masáž. Po terapii sa vyobjímam s terapeutom a plná šťastia a radosti odchádzam. Hlboký pocit ticha a kľudu ma ani po ceste na autobus neopúšťajú. Dívam sa okolo seba a intenzivne vnímam čo sa zmenilo. Mám vo vnútri veľkú radosť, najradšej by som si hopkala ako malé dieťa a spievala. Farby vnímam omnoho intenzívnejšie, obloha je akási modrejšia, oblaky krásnejšie, vtáčiky ľúbeznejšie spievajú. Život je nádherný. Škoda len, že to všetko nevnímame, keď máme na očiach okuliare starostí.
